NAJVÄČŠÍ DAR

            Matka Tereza na otázku, aké najväčšie dary pre svoje charitatívne dielo získala, odpovedala: „Raz prišiel za mnou asi štvorročný hinduistický chlapček. Neviem, ako sa v škôlke dozvedel, že v domove nemám pre deti cukor. Doma povedal svojim rodičom: ,Tri dni nebudem jesť cukor a odložím ho pre Matku Terezu.’ Po troch dňoch prišiel do nášho domu v sprievode svojich rodičov. Stál predo mnou a v ruke držal malé vrecko s ušetreným cukrom. Toto gesto malého hinduistu malo v mojich očiach nesmiernu hodnotu.
            Podobne to bolo aj v prípade práve zosobášeného páru, ktorý mi odovzdal slušnú sumu peňazí s odôvodnením: ,Pred dvoma dňami sme mali svadbu. No už predtým sme sa rozhodli, že sa zriekame drahých sárí a svadobnej hostiny, aby sme mohli priniesť peniaze vám a vašim chudobným.’ Na otázku: ,Prečo ste to urobili?’ som dostala prekvapujúcu odpoveď: ,Viete, naša láska je taká veľká, že sa o ňu chceme podeliť s chudobnými.’
            Nasledujúcu udalosť Matka Tereza tiež rada spomínala: ,Raz prišiel za mnou jeden žobrák. Neprišiel prosiť ani o jedlo, ani o almužnu. Nie, chcel mi darovať svoj celodenný príjem, pár mincí v plechovej miske, sotva dve rupie. Chvíľu som váhala a pomyslela som si: ,Keď to prijmem, on bude dnes večer hladovať. Keď to odmietnem, zraním jeho city.’ A tak som jeho dar prijala a žobrák mi od radosti pobozkal ruku. Vedela som, dal mi všetko, čo mal. Pre mňa mal tento dar väčšiu hodnotu ako Nobelova cena a všetky ostatné vyznamenania, ktoré som kedy dostala.“

Ľahšie je utíšiť materiálny hlad človeka, poskytnúť chudobným odev a bývanie, omnoho ťažšie je nájsť odpoveď na obrovskú osamotenosť a núdzu srdca.
                                                                                                                      Matka Tereza

                                                                                                 (zdroj: časopis Víťazstvo Srdca)